Múdrosť, ktorá podľa Biblie “aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu” (Sir 24,1), sa sama alegoricky prirovnáva k stromom:
(Sir 24,17-19.26)
“Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky, ako cyprus na vrchu Sion. Vyrástla
som ako palma v Engadi, som ako ružový sad v Jerichu, ako utešená oliva na
rovinách, tak sa vznášam ako platan pri vodách… Pristúpte ku mne všetci, ktorí po
mne túžite a nasýťte sa z mojich plodov!”
Opis rajskej záhrady v starozákonnej knihe Genezis hovorí, že v Edene vyrástli všetky stromy “vábivé na pohľad a chutné na jedenie” (Gn 2,9). Teda aj okrasné, aj ovocné druhy. Ale spomína Sväté písmo niektorý konkrétny druh? Zatiaľ sme v Biblii našli päť rajských stromov a všetky môžete vidieť aj vo vysockej záhrade. Viete, ktoré to sú?
Biblická záhrada by nebola úplná, ak by v nej chýbala niektorá z najvýznamnejších drevín Svätej zeme. Sú spomenuté v ôsmej kapitole knihy Deuteronómium: “Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu” (tzn. ďatlových paliem. Por. Dt 8,7-8).
Okrem niektorých ďalej spomenutých stromov a kríkov rastú v biblickej záhrade aj ďalšie, ktoré vo Svätom písme sú spomenuté, ale nie pomenované a preto vzbudzujú zvedavosť: horiaci krík, v ktorom Pán hovoril k Mojžišovi; tiež strom, z ktorého bol vyrobený Noemov koráb alebo Ježišov kríž; či strom, na ktorom sa obesil Judáš…
Granátová jabloň – Vo vysockej biblickej záhrade nájdete stromy, ktoré by
zodpovedali opisu osudného stromu v strede raja: “…na jedenie chutný, na pohľad
krásny a na poznanie vábivý” (Gn 3,6). Lenže aký druh konkrétne bol Strom
poznania dobra a zla? Väčšina ľudí si nesprávne predstavuje jabloň. Pozorné čítanie
Biblie nás privedie k poznaniu, že pri opise drámy dedičného hriechu sa o jabloni
vôbec nehovorí. Táto rozšírená predstava nie je biblická, ale určitú symboliku tu
možno nájsť: latinské slovo “malus” v preklade znamená “zlý” a rovnako aj “jabloň”.
Odtrhnutie ovocia zo zakázaného stromu – nech to bolo čokoľvek – bolo zlo, preto sa
na obrazoch znázorňujúcich strom v strede raja kreslí práve jabloň.
Vo Vysokej nad Kysucou ostala táto symbolika zachovaná a v spojení s biblickou
zmienkou o rajskom sade granátovníkov (Pies 4,13) rastie v strede kruhu okrasných
drevín granátová jabloň: krásna, chutná a vábivá…
Figovník – Jediný strom, ktorý sa v knihe Genezis menovite spomína v súvislosti
so záhradou Eden, keď sa svätopisec zmieňuje
o zásterách Adama a Evy po prvom hriechu
(Gn 3,7). Tiež jediný strom, ktorý bol Bohom prekliaty… (Mk 11,21).
Oliva – Konárik z tohto stromu je známy vďaka príbehu o Noemovom korábe a
potope sveta už v knihe Genezis: “A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca
koráb zastal na vrchu Ararat. A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába,
čo bol urobil a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu v
podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť.” (por. Gn 8,4.10-12). Biblia
spomína olivové drevo aj pri stavbe Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme: cherubi
(anjeli) vysokí desať lakťov (približne 4,5 m) boli z olivového dreva potiahnutí
zlatom (1 Kr 6,23.28).
Palma – Ďatlové palmy boli pestované pred tisíckami rokov v Egypte, Mezopotámii a
v ďalších krajinách blízkeho východu. Reliéfy s palmovými motívmi zdobili aj
Šalamúnov chrám v Jeruzaleme (1 Kr 6,29.32.35). Podľa Jánovho evanjelia keď sa
Židia dozvedeli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: “Hossana!” (Jn 12,13). V prirodzených podmienkach dorastajú palmové konáre do dĺžky až 5 metrov.
V zjavení neba, ktoré mal sv. apoštol Ján, vidíme palmové konáre ako symbol
víťazstva: “Hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov…
Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy
a volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!” (por. Zjv 7,9n).
Vinič – Skutočnosť je taká, že Biblia hovorí viackrát o víne, ako o viniči, hrozne a
viniciach spolu. Verejné pôsobenie Pána Ježiša na našej zemi rámuje práve tento
mok: na jeho začiatku premenil v Káne Galilejskej vodu na víno (Jn 2,11) a na
konci, pri Poslednej večeri, premenil víno na svoju krv. V ten večer povedal: “Odteraz
už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, teď ho budem piť s vami nový v
kráľovstve svojho Otca.” (Mt 26,29).
Žiada sa dodať výrok Svätého písma: “A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš,
ale buďte naplnení Duchom” (Ef 5,18).
Akácia – Pri putovaní izraelského národa púšťou do Zasľúbenej zeme Pán povedal
Mojžišovi, aby od ľudí vybral hodnotné dary na zhotovenie prenosnej svätyne a
archy zmluvy: zlato, striebro, purpur, ónyxové kamene a iné drahokamy… Medzi
nimi spomína i drevo jedného stromu: akácie. Doslova hovorí: “Z akáciového dreva
mi urobia archu. Obiješ ju zlatom. Do archy uložíš zákon, ktorý ti dám. Tam sa
budem zjavovať a zo zľutovnice, spomedzi oboch cherubov, čo sú na arche zmluvy,
budem hovoriť…” (por. Ex 25,1-11.16.22).
Myrta – O myrte je veľa legiend; jedna z nich rozpráva o tom, že Adam si pri
odchode z raja odlomil vetvičku tohto stromu, aby mu pripomínala rajskú záhradu
predovšetkým príjemnou, výraznou vôňou. V starovekom Grécku bola ozdobou
ženícha a nevesty a aj dnes sa používa ako súčasť svadobnej kytice. Samozrejme,
viackrát sa spomína aj v Biblii (napr. Neh 8,15; Iz 41,19…).
Mandľa – Áronova palica, ktorá bola uchovávaná s doskami Desatora a mannou v
arche zmluvy (Hebr. 9,4), bola z tohto stromu: “…Áronova palica, tá, čo patrila
kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle”
(Nm 17,8).
Céder – Céder pôsobí majesátne a vo Svätom písme je považovaný za najkrajší
strom. To potvrdzuje aj opis libanonského cédra u proroka Ezechiela, ktorý ho stavia
na piedestál medzi ostatnými drevinami: “Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali,
cyprusy sa nepodobali jeho konárom, platan nemal vetvy ako on, nijaký strom v
Božej záhrade mu nebol krásou podobný. Krásnym ho urobil, bohatým na konáre, že
mu závideli všetky stromy Edenu, čo sú v Božej záhrade… (Ez 31,8n). Ak sa nejaký
strom v Biblii označuje ako “Boží”, tak je to céder (por. Ž 80,11).
Vo vysockej záhrade rastú okrem biblického Libanonského cédra aj céder Himalájsky
a céder Atlaský.
Jedľa – Zásobárňami dreva pre Izrael bol Libanon a pohorie Bášanu. Stavebný materiál na Boží chrám v Jeruzaleme prichystal kráľ Dávid a po jeho smrti (r. 961
pred Kristom) na projekte pokračoval jeho syn Šalamún. Ohľadom dreva
spolupracoval s týrskym kráľom Hiramom, ako čítame v jeho liste Šalamúnovi: “Vzal
som na vedomie, čo si mi odkázal. Vo veci cédrových a jedľových brvien urobím
všetko podľa tvojho želania. Moji ľudia ich poznášajú z Libanonu k moru, ja ich dám
po mori plťami splaviť na miesto, ktoré mi označíš…” (1 Kr 5,22n). Dlážka a
niektoré dvere v Šalamúvom chráme boli z jedľového dreva (1 Kr 6,15.34). Na
rozdiel od ostatných stromov, ktoré boli použité pri stavbe jeruzalemského chrámu,
jedľa prirodzene rastie i u nás. V biblickej záhrade rastie jedľa numidská (alžírska) a
trpasličia odroda jedle kórejskej Molli.
Moruša – Opis vojny v Jeruzaleme v 1 Mach 6,34 hovorí o tom, že šťavu z plodov
tejto rastliny dali slonom, aby ich rozdráždili do boja. Radšej sa pozrime na túto
drevinu v evanjeliu: Pán Ježiš prostredníctvom nej vyjadruje, že silná viera dosiahne
aj zdanlivo nemožné. Pri tomto strome povedal: “Keby ste mali vieru ako horčičné
zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,
poslúchla by vás.” (Lk 17,5)
Tamariška – Viete, ktorý krík zasadil Abrahám? Kniha Genezis spomína, že to bola
tamariška (Gn 21,33). V Biblii je ale táto rastlina viac spätá s kráľom Šaulom, ktorý
sedával pod tamariškou a ktorého pozostatky pochovali spolu s jeho tromi synmi,
padlými v boji na vrchu Gelboe, práve pod týmto stromom (por. 1 Sam 31,8.13).
Lentyšek – Tento strom sa v Biblii spomína na pozadí dramatického príbehu o
Zuzane, Joakimovej manželke, odohrávajúcom sa v prostredí záhrady. Kniha proroka
Daniela charakterizuje Zuzanu ako veľmi peknú a bohabojnú ženu. Kvôli svojej kráse
skoro prišla o život, vďaka jej bohabojnosti ju Pán zachránil… Prečítajte si 13.
kapitolu starozákonnej Knihy proroka Daniela!
Nebeský bambus – Je jedna z rastlín, ktorej názvu sa pri plánovaní biblickej záhrady
jednoducho nedá odolať. A vlastne ani jej dynamickému sfarbeniu: mladé lístky sú
medené a koralové, v lete sa menia na zelenú a s príchodom mrazivých nocí sa
prefarbujú do brilantnej červenej. Počas leta, keď sa s jeho konárikmi pohráva vietor,
je príjemné počúvať šum listov, ktorý pripomína bambus. Tento ázijský krík je
atraktívny v každom ročnom období. Treba ale odolať jeho jedovatým plodom.
Anjelské trúby – Táto nevšedná rastlina sa síce v Biblii nespomína, ale anjeli trúbiaci
na poľniciach sú v Apokalypse uvedení viackrát (kap. 8-11). Noblesné kvety
brugmansie, tvarom pripomínajúce trúbky, sú očarujúce, ale zároveň jedovaté. Preto
sa tejto krásy dotýkajte iba pohľadom!
Najnovšie články
-
POSLEDNÁ PREHLIADKA BIBLICKEJ ZÁHRADY V SEZÓNE
Srdečne Vás pozývame na sprevádzanú prehliadku Biblickej... -
Biblická záhrada v TV LUX
Z programu televízie LUX:“…O ružiach, aj o... -
Arborétum
Múdrosť, ktorá podľa Biblie “aj u Boha...
Nájdete nás
O Biblickej záhrade
Ide o tematickú záhradu, v ktorej rastú stromy a kríky spomenuté v Biblii, vrátane všetkých rajských stromov
a najvýznamnejších rastlín Svätej zeme. Flóra Biblickej záhrady vo Vysokej nad Kysucou vytvára pomyselný trojlístok arboréta (s akcentom na biblické dreviny),
rozária a ovocného sadu.